Vocabulario Maya


Español
Maya
Xelhá  Xelha’ (Lugar donde se esparce el agua)
xenofilia  u yaakunta’al táanxel kaahil
xenofobia  u yaakunta’al táanxel kaahil
xenófobo  may ku p’ektik wáa sahak ti’ táanxel kaahil
xerofago  máak ku haantik tikin hanal
xilófago  bey u ya’ala’al ti’ le yik’elo’ob ku néesko’ob che’o’
xilografía  u ts’íibta’al wáa ba’ax yóok’ol che’
xilógrafo  may ku ts’íibtik ba’alo’ob yóok’ol che’
y (conjunción)  yéetel, kux
y tu ?  kux teech
ya  ts’o’okih, ts’oka’an
ya me voy  pa’atik in bin
ya que  túumen
yacer  chilikbal, chilikbah
Yaxkaba  Ya’axkaaba’ (Lugar del nombre verde)
yegua  ch’upul tsíimin (x)
yema de huevo  óol, k’u’uk’; k’anil he’
yema del dedo  ni’yaal k’ab
yerba  xíiw
yerno  ha’an
yo  in, kin, teen, tin
yuca  ts’íin, ts’íim
yugular  úul, kaal
Yucatán  Uuyut’aan (lugar donde no se entiene nada)
yuya (animal)  yúuyum
zacate  su’uk
zafar  hoots’, híits’, poots’
zaguán  nohoch hool nah, nohoch hoonah
zambullir  buul, t’uub
zampar  ts’oop, oks
zanca  ka’anal ook
zancudo  k’oxol, túuts’
zanja  hool, k’óom
zapatear  hanchalak’, hanhanchak’
zapato  xanab
zapote  ya’
zapote mamey  chakal ha’as
zarigüeya  bok’ol ooch, holil ooch
zopilote  ch’oom
zopilote rey  chak pol ch’oom 
zorrillo  páay ooch
zorra  ch’omak, ooch
zorro  waax, ooch
zumbido  wo’oh
zumo  k’aab, ki’is
zurcir  utskin nook’
zurda  ts’íik (x)
zurdo  ts’íik (h)