Español |
Maya |
| pabellón |
lakam |
| pabellón de la oreja |
le’ xikin |
| pabilo |
k’uuch |
| paciencia |
chuka’an óol, pa’at |
| padecer |
muk’yah |
| padrastro |
mahan yuum, ka’a yuum |
| padre |
yuum, taat, taatáa |
| pagar |
bo’ol |
| pago |
bo’ol |
| página |
yich hu’un, táan hu’un |
| paila |
nohoch yéetel kóoch kuum |
| país |
lu’umil |
| paisaje |
hunxéet’ lu’um, k’áax wáa k’aak’náab hach hats’uts |
| paja |
su’uk |
| pájaro |
ch’íich’ |
| pala |
ho’opob |
| palabra |
t’aan, t’aanil |
| paladar |
nab ka’an |
| Palenque |
Tuliha’ (lugar de aguas grandes) |
| palidecer |
sak pile’ental, saktal |
| palido |
poos |
| palillo |
ch’ilib |
| palma |
xa’an |
| palma de la mano |
lalah k’ab |
| palmear |
papax k’ab, lalah k’ab |
| palmera |
xa’an |
| palmo |
nab, nab k’ab |
| palo |
che’ |
| palo mulato |
chakah |
| paloma |
úukum, tsuutsuy, sakpakal |
| palpitar |
síit’, péek |
| palta |
óon |
| paludismo |
ke’el chokwil |
| pan |
waah |
| pan de trigo |
káastlan waah |
| panadería |
nah tu’ux ku meenta’al yéetel ku ko’onol waah. |
| panal |
pak’ kaab wáa xuux |
| pantaleta |
chupul eex |
| pantalón |
eex |
| pantano |
áak’al, áak’alche’, chak luuk’ |
| pantera |
boox bola’ay |
| pantorrilla |
p’ul ook, t’óon |
| panza |
tsuuk, nak’ |
| pañal |
táas iit |
| paño |
xéet’ nook’ tia’al u yúuchul cho’ |
| papá |
yuum, taat, taatáa |
| papada |
k’oh, k’o’och, chíin |
| papaya |
puut |
| papel |
hu’un |
| papera |
chuchup kaal |
| par |
ka’ |
| par de zapatos |
ts’áam |
| para |
tia’al |
| paralizar |
wa’atal, wa’akun, he’elel |
| parar |
wa’atal, wa’akun, he’elel |
| pararse |
níikil |
| parecer |
chíikpahal |
| pared |
pak’ |
| pariente |
láak’, láak’ tsil, éet k’i’ik’el |
| parir |
aalan, óolinkun |
| parpadear |
múumuts’ ich, p’i’ip’i’il ich |
| párpado |
sóol ich, paach ich |
| parque |
tsúuk |
| parral |
abanil |
| parte |
xet’ |
| partera |
aalans (x), ilah k’oha’an (x) |
| partícula |
p’úuy, p’úuyul, xéet’, káach |
| particular |
beel |
| partido |
buuh, xoot, teeh |
| partir |
buuh, xeet’, xiik, xoot, haats, teeh |
| pasado mañana |
ka’beh |
| pasar |
máan |
| pasear |
ximbal, máan |
| paseo |
xíimbal, máan |
| pasión |
muk’yah, ts’íibolal, óol |
| paso |
xáak’ab |
| pastar |
háalsuum |
| pasto |
su’uk, xíiw |
| pastor |
máak ku kanáantik ba’alche’o’ob |
| pata |
ook, mooch’, xaaw |
| patear |
kóochak’, háanchak’ |
| patio |
táankab |
| patria |
lu’umil kaah |
| patrón |
nohchil |
| pava (hembra) |
tuux (x) |
| pavo |
úulum, tso’ |
| pavo de monte |
kuuts |
| payaso |
chi’ik |
| peca |
eek’, yeek’ |
| pecado |
k’eban, si’ipil |
| pecadora |
k’eban (x) |
| pecador |
k’eban |
| pecar |
kuch k’eban, kuch si’ipil |
| pécari |
kitam |
| pecho |
tseem |
| pechuga |
tseemil ch’íich’, sak bak’, tseem |
| pedazo |
xóot’, xéet’, káach, kóots |
| pedernal |
tok’, tok’ tuunich |
| pedir |
k’áat |
| pedo |
kiis |
| pedorrear |
kiis |
| pegar |
taak’, paak’, haats’ |
| peinar |
xáach, xáache’b |
| peine |
xáache’b |
| pejelagarto |
ayim kay |
| pelagra |
tikin sóolba |
| pelar |
ts’íil, súus, k’oos |
| pelear |
ba’ate’el |
| pelícano |
p’onto’ |
| peligroso |
hach k’as |
| pelirrojo |
chak lóol |
| pelo |
tso’ots |
| pelón |
k’olis |
| peludo |
máak wáa ba’alche’ hach ya’ab u tso’otsel |
| peluquería |
kúuchil k’oos |
| pelvis |
t’eet’ |
| pellejo |
oot’, oot’el |
| pellizcar |
xe’ep’, le’ep’ |
| penacho |
p’oot |
| penca |
le’kih, le’kiiw |
| pendejo |
sahlu’um, meeten keep |
| pene |
keep, toon, birich |
| penetrar |
okol, okoh, máan, táats’ máan, póot máan |
| pensamiento |
tuukul |
| pensar |
tuukul |
| peón |
xíimbal máak, meeyhil máak (h) |
| pepita |
neek’ |
| pepita de calabaza |
tóop, sikil |
| pequeño |
chaan, chichaan, mehen, ts’iris |
| perder |
saat |
| perdiz |
noom |
| perdonar |
sa’as si’ipil, sa’asa’al si’ipil |
| perdurar |
xáantal |
| perecer |
kíimil |
| peregrinar |
xíinxinbal |
| peregrina |
máansbah (x) |
| peregrino |
máansbah |
| perezosa |
hooypel |
| perezoso |
ma’k’óol, jooykep |
| perforar |
poot, hool |
| perfumar |
ki’bokkin, ki’bokkun |
| perfume |
ki’bok, ki’bokil |
| período |
k’iin, k’iinil |
| permanecer |
p’áatal |
| permanencia |
p’áatal |
| permitir |
cha’ |
| pero |
kux, ba’ale’ |
| perra |
ch’upul peek’ |
| perro |
peek’, xiibil peek’ |
| perseguir |
áalkab paach, ch’a’ paach, tsay paach |
| persona |
may, wíinik |
| perverso |
k’ak’as máak, k’asa’an, kisin máak |
| pervertir |
k’askun |
| pesadilla |
wayak’, k’ak’as náay |
| pesado |
aal |
| pesar |
yah óol |
| pesar |
p’iis |
| pesca |
chuklantáabah |
| pescado |
kay |
| pescar |
chuuk, chuuk kay, maach |
| pescozón |
k’oop, wáas k’op |
| pescuezo |
kaal |
| peso |
aalil |
| peso (moneda) |
peso |
| pestaña |
máatsa’ |
| pestañar |
muts’ ich |
| peste |
k’oha’anil ku meentik u yantal báan kíimilil |
| petaca |
ba’as |
| petaca (de huano) |
bik’ix |
| petate |
póop |
| pez |
kay |
| pezón |
pool im |
| pezuña |
maay, mo’ol |
| piar |
ts’its’ianki |
| picado |
t’óoch |
| picadura |
chi’ibil |
| picante |
páap |
| picar |
t’óoch, chi’ |
| picazón |
saak’, saak’il |
| pico de ave |
u koh ch’íich’, u ni’ ch’íich |
| picoso |
páap |
| pie |
ook |
| piedra |
tuunich |
| piel |
oot’, oot’il |
| pierna |
t’óon |
| pinchar |
loom |
| pinole |
k’áah |
| pintar |
boon |
| pintura |
boon |
| piña (fruta) |
boob |
| piña de henequen |
boob |
| piñata |
p’úul |
| piñuela |
ch’am, ch’om |
| piojo |
uk’ |
| pipián |
óom sikil |
| pirata |
may ku yookol ich k’áak’náab |
| pisar |
pe’echak’, ts’a’acha’ |
| piso |
lu’um |
| pisotear |
pepe’echak’ |
| pitahaya |
wo’ |
| pizote (animal) |
chi’ik |
| placer |
ki’imak óolal |
| planchar |
hi’, yúul, taats’ |
| planta |
aban, che’, xíiw |
| plantar |
pak’, pak’al, xaab |
| plantío |
pak’al |
| plata |
sak taak’in |
| plátano |
ha’as |
| platicar |
tsikbal, t’aan |
| plato |
u nu’ukul tu’ux ku ts’a’abal hanal wáa he’ ba’axak tia’al haantbile’ |
| playa |
háal ha’, háal k’aak’náab, chi’ k’áak’náab |
| Playa del Carmen |
Xamanha’ (agua del norte) |
| plaza |
k’íiwik, chúumuk kaah |
| plazo |
xot k’iin |
| pleito |
ba’ate’il |
| pliego |
wuuts’, paak |
| pluma |
k’u’uk’um |
| población |
kaah, kaahtalil |
| poblar |
kaahkun |
| pobre |
óotsil |
| pobreza |
óotsilil |
| pochote (planta) |
ch’oh, pi’im |
| poder |
muuk’ |
| poder (verbo) |
páahtal |
| podrido |
tu’, tu’ha’an, k’aas, k’aasa’an |
| podrir |
tu’tal, tu’tah, book’ |
| polen |
u ta’anil lool ts’o’ok u k’antal |
| polígama |
ch’up wáa (x) |
| polígamo |
xiib maanal ti’, huntúul u yichamo’ob wáa yatano’ob. |
| polilla |
ik’el, cháabche’ |
| polvear |
tóos, póos |
| pollo |
t’aaw, chan t’eel; kuluul |
| pomada |
naab |
| poner |
ts’aa, taak |
| poniente |
chik’in |
| ponzoña de víbora |
k’i’inam |
| por |
tumen, tu yo’olal, yóok’lal |
| por eso |
le beetik |
| por poco |
áaynak |
| por qué |
ba’ax ten |
| porción |
ts’e’ets’ek, p’íit |
| porque |
tumen |
| Portugal |
Lusíitáan |
| portugués |
lusíitáan wíinik |
| portugués (idioma) |
lusíitáan t’aan |
| posada |
mahan nah |
| posar |
túuchul, háayal, ts’áamal |
| posible |
unah, páahtal |
| posición |
anik, anil |
| postema |
chu’uchum |
| potro |
toon tsíimin, xiibil tsíimin |
| pozo |
ch’e’en |
| pozole |
k’eyem, k’eyen |
| preceder |
paybe, biin táanil, máan táanil |
| precio |
tohol |
| presiosa |
ki’ichpam |
| precioso |
hats’uts, ki’ichkelem |
| precoz |
peew |
| predicar |
tseek |
| preferir |
icht |
| pregonar |
k’a’ay |
| preguntar |
k’áat, k’áat chi’ |
| prematuro |
ma’ chuka’an u k’iini, ma’ k’ucha’an u k’iini’ |
| premeditación |
tuukul u tukla’al wáa ba’ax táanil ti’ u meenta’al |
| premiar |
bo’ol |
| prenda |
nook’ |
| prender |
máach, cháach |
| preñada |
yo’om |
| preñez |
yo’om, yo’omtal |
| preparar |
beet, meen |
| presagiar |
tomok chi’ |
| presencia |
táan, tu táan |
| presentir |
kóohol |
| preservar |
ta’ak |
| presidente |
nohoch halach wíinik |
| presionar (físicamente) |
ts’aal, peets’ |
| preso |
k’ala’an |
| préstamo |
páay, mahan |
| prestar |
páay, mahan |
| presumir |
u’uyba nohchil, u’uyba noh ba’al |
| pretender |
k’aat |
| primavera |
yáax k’iin |
| primer |
yáax, táanil |
| primero |
yáax, táanil |
| primicia |
holbes |
| prima mayor |
ka’ kiik |
| prima menor |
ka’ íits’in (x) |
| primeras horas del día |
h’atskab k’in |
| primo mayor |
ka’ suku’un |
| primo menor |
ka’ íits’in |
| principiar |
káahal, lékel, chúunpahal, ho’op’ol |
| principio |
chuun, káahal |
| pringar |
wiits’ |
| prisa |
séeb, sséebil, séeba’an |
| privar |
luk’s, tseel |
| probar |
túum |
| problema |
toop |
| proclamar |
a’al, ts’aa ohéetbil |
| producir |
ts’aa, antal |
| profesora |
kaansah |
| profesor |
kaambesah |
| prófugo |
may puuts’ul |
| profundo |
taam |
| prohibición |
weet’il |
| prohibido |
weet’ |
| prohibir |
weet’ |
| prójimo |
láak’, éet wíinikil |
| proletario |
meeyhil máak, kolnáal |
| promulgar |
a’al, ts’aa ohéetbil |
| pronto |
séeb, háan |
| propagar |
ya’abtal, nohochtal |
| propiedad |
ti’il, tia’al |
| propio |
tia’al |
| prostituta |
káakbach (x) |
| protector |
aantah, kanan |
| proteger |
kalan, kanan, baal |
| provincia |
chan kaah, peten lu’um, káakab |
| provocar |
kaxan ba’ate’el, kaxan k’uuxil, kéex |
| prueba |
túum |
| podrir |
tu’tal, tu’tah |
| pueblo |
kaah |
| puerca |
leech (x) |
| puerco |
k’eek’en, beel (h) |
| puerta |
hoonah, hool nah |
| pujar |
áakam, men muuk’ |
| pulga |
ch’ik |
| pulgar (dedo de la mano) |
na’ k’ab |
| pulgón |
pok’ol |
| pulir |
haab, haabalkun |
| pulmón |
sak óol, soot’ot |
| pulsera |
k’aap |
| pulverizar |
p’uuy, huuch’ |
| puma |
koh |
| punta |
ni’, xuul, p’iich |
| punzar |
huup’, loom, ts’oop |
| puñado |
lóoch’, óok, láap’ |
| puño |
wol k’ab, tap’ k’ab |
| pupila |
neek’ ich |
| puro |
chamal |
| pus |
puh |
| puta |
káakbach (x), chek’a’an peel, choko iit (x) |
| puto |
ch’upul xiib, k’uuruch, kankalas |
|
|