Maya
Español |
Maya |
| pabellón | lakam |
| pabellón de la oreja | le’ xikin |
| pabilo | k’uuch |
| paciencia | chuka’an óol, pa’at |
| padecer | muk’yah |
| padrastro | mahan yuum, ka’a yuum |
| padre | yuum, taat, taatáa |
| pagar | bo’ol |
| pago | bo’ol |
| página | yich hu’un, táan hu’un |
| paila | nohoch yéetel kóoch kuum |
| país | lu’umil |
| paisaje | hunxéet’ lu’um, k’áax wáa k’aak’náab hach hats’uts |
| paja | su’uk |
| pájaro | ch’íich’ |
| pala | ho’opob |
| palabra | t’aan, t’aanil |
| paladar | nab ka’an |
| Palenque | Tuliha’ (lugar de aguas grandes) |
| palidecer | sak pile’ental, saktal |
| palido | poos |
| palillo | ch’ilib |
| palma | xa’an |
| palma de la mano | lalah k’ab |
| palmear | papax k’ab, lalah k’ab |
| palmera | xa’an |
| palmo | nab, nab k’ab |
| palo | che’ |
| palo mulato | chakah |
| paloma | úukum, tsuutsuy, sakpakal |
| palpitar | síit’, péek |
| palta | óon |
| paludismo | ke’el chokwil |
| pan | waah |
| pan de trigo | káastlan waah |
| panadería | nah tu’ux ku meenta’al yéetel ku ko’onol waah. |
| panal | pak’ kaab wáa xuux |
| pantaleta | chupul eex |
| pantalón | eex |
| pantano | áak’al, áak’alche’, chak luuk’ |
| pantera | boox bola’ay |
| pantorrilla | p’ul ook, t’óon |
| panza | tsuuk, nak’ |
| pañal | táas iit |
| paño | xéet’ nook’ tia’al u yúuchul cho’ |
| papá | yuum, taat, taatáa |
| papada | k’oh, k’o’och, chíin |
| papaya | puut |
| papel | hu’un |
| papera | chuchup kaal |
| par | ka’ |
| par de zapatos | ts’áam |
| para | tia’al |
| paralizar | wa’atal, wa’akun, he’elel |
| parar | wa’atal, wa’akun, he’elel |
| pararse | níikil |
| parecer | chíikpahal |
| pared | pak’ |
| pariente | láak’, láak’ tsil, éet k’i’ik’el |
| parir | aalan, óolinkun |
| parpadear | múumuts’ ich, p’i’ip’i’il ich |
| párpado | sóol ich, paach ich |
| parque | tsúuk |
| parral | abanil |
| parte | xet’ |
| partera | aalans (x), ilah k’oha’an (x) |
| partícula | p’úuy, p’úuyul, xéet’, káach |
| particular | beel |
| partido | buuh, xoot, teeh |
| partir | buuh, xeet’, xiik, xoot, haats, teeh |
| pasado mañana | ka’beh |
| pasar | máan |
| pasear | ximbal, máan |
| paseo | xíimbal, máan |
| pasión | muk’yah, ts’íibolal, óol |
| paso | xáak’ab |
| pastar | háalsuum |
| pasto | su’uk, xíiw |
| pastor | máak ku kanáantik ba’alche’o’ob |
| pata | ook, mooch’, xaaw |
| patear | kóochak’, háanchak’ |
| patio | táankab |
| patria | lu’umil kaah |
| patrón | nohchil |
| pava (hembra) | tuux (x) |
| pavo | úulum, tso’ |
| pavo de monte | kuuts |
| payaso | chi’ik |
| peca | eek’, yeek’ |
| pecado | k’eban, si’ipil |
| pecadora | k’eban (x) |
| pecador | k’eban |
| pecar | kuch k’eban, kuch si’ipil |
| pécari | kitam |
| pecho | tseem |
| pechuga | tseemil ch’íich’, sak bak’, tseem |
| pedazo | xóot’, xéet’, káach, kóots |
| pedernal | tok’, tok’ tuunich |
| pedir | k’áat |
| pedo | kiis |
| pedorrear | kiis |
| pegar | taak’, paak’, haats’ |
| peinar | xáach, xáache’b |
| peine | xáache’b |
| pejelagarto | ayim kay |
| pelagra | tikin sóolba |
| pelar | ts’íil, súus, k’oos |
| pelear | ba’ate’el |
| pelícano | p’onto’ |
| peligroso | hach k’as |
| pelirrojo | chak lóol |
| pelo | tso’ots |
| pelón | k’olis |
| peludo | máak wáa ba’alche’ hach ya’ab u tso’otsel |
| peluquería | kúuchil k’oos |
| pelvis | t’eet’ |
| pellejo | oot’, oot’el |
| pellizcar | xe’ep’, le’ep’ |
| penacho | p’oot |
| penca | le’kih, le’kiiw |
| pendejo | sahlu’um, meeten keep |
| pene | keep, toon, birich |
| penetrar | okol, okoh, máan, táats’ máan, póot máan |
| pensamiento | tuukul |
| pensar | tuukul |
| peón | xíimbal máak, meeyhil máak (h) |
| pepita | neek’ |
| pepita de calabaza | tóop, sikil |
| pequeño | chaan, chichaan, mehen, ts’iris |
| perder | saat |
| perdiz | noom |
| perdonar | sa’as si’ipil, sa’asa’al si’ipil |
| perdurar | xáantal |
| perecer | kíimil |
| peregrinar | xíinxinbal |
| peregrina | máansbah (x) |
| peregrino | máansbah |
| perezosa | hooypel |
| perezoso | ma’k’óol, jooykep |
| perforar | poot, hool |
| perfumar | ki’bokkin, ki’bokkun |
| perfume | ki’bok, ki’bokil |
| período | k’iin, k’iinil |
| permanecer | p’áatal |
| permanencia | p’áatal |
| permitir | cha’ |
| pero | kux, ba’ale’ |
| perra | ch’upul peek’ |
| perro | peek’, xiibil peek’ |
| perseguir | áalkab paach, ch’a’ paach, tsay paach |
| persona | may, wíinik |
| perverso | k’ak’as máak, k’asa’an, kisin máak |
| pervertir | k’askun |
| pesadilla | wayak’, k’ak’as náay |
| pesado | aal |
| pesar | yah óol |
| pesar | p’iis |
| pesca | chuklantáabah |
| pescado | kay |
| pescar | chuuk, chuuk kay, maach |
| pescozón | k’oop, wáas k’op |
| pescuezo | kaal |
| peso | aalil |
| peso (moneda) | peso |
| pestaña | máatsa’ |
| pestañar | muts’ ich |
| peste | k’oha’anil ku meentik u yantal báan kíimilil |
| petaca | ba’as |
| petaca (de huano) | bik’ix |
| petate | póop |
| pez | kay |
| pezón | pool im |
| pezuña | maay, mo’ol |
| piar | ts’its’ianki |
| picado | t’óoch |
| picadura | chi’ibil |
| picante | páap |
| picar | t’óoch, chi’ |
| picazón | saak’, saak’il |
| pico de ave | u koh ch’íich’, u ni’ ch’íich |
| picoso | páap |
| pie | ook |
| piedra | tuunich |
| piel | oot’, oot’il |
| pierna | t’óon |
| pinchar | loom |
| pinole | k’áah |
| pintar | boon |
| pintura | boon |
| piña (fruta) | boob |
| piña de henequen | boob |
| piñata | p’úul |
| piñuela | ch’am, ch’om |
| piojo | uk’ |
| pipián | óom sikil |
| pirata | may ku yookol ich k’áak’náab |
| pisar | pe’echak’, ts’a’acha’ |
| piso | lu’um |
| pisotear | pepe’echak’ |
| pitahaya | wo’ |
| pizote (animal) | chi’ik |
| placer | ki’imak óolal |
| planchar | hi’, yúul, taats’ |
| planta | aban, che’, xíiw |
| plantar | pak’, pak’al, xaab |
| plantío | pak’al |
| plata | sak taak’in |
| plátano | ha’as |
| platicar | tsikbal, t’aan |
| plato | u nu’ukul tu’ux ku ts’a’abal hanal wáa he’ ba’axak tia’al haantbile’ |
| playa | háal ha’, háal k’aak’náab, chi’ k’áak’náab |
| Playa del Carmen | Xamanha’ (agua del norte) |
| plaza | k’íiwik, chúumuk kaah |
| plazo | xot k’iin |
| pleito | ba’ate’il |
| pliego | wuuts’, paak |
| pluma | k’u’uk’um |
| población | kaah, kaahtalil |
| poblar | kaahkun |
| pobre | óotsil |
| pobreza | óotsilil |
| pochote (planta) | ch’oh, pi’im |
| poder | muuk’ |
| poder (verbo) | páahtal |
| podrido | tu’, tu’ha’an, k’aas, k’aasa’an |
| podrir | tu’tal, tu’tah, book’ |
| polen | u ta’anil lool ts’o’ok u k’antal |
| polígama | ch’up wáa (x) |
| polígamo | xiib maanal ti’, huntúul u yichamo’ob wáa yatano’ob. |
| polilla | ik’el, cháabche’ |
| polvear | tóos, póos |
| pollo | t’aaw, chan t’eel; kuluul |
| pomada | naab |
| poner | ts’aa, taak |
| poniente | chik’in |
| ponzoña de víbora | k’i’inam |
| por | tumen, tu yo’olal, yóok’lal |
| por eso | le beetik |
| por poco | áaynak |
| por qué | ba’ax ten |
| porción | ts’e’ets’ek, p’íit |
| porque | tumen |
| Portugal | Lusíitáan |
| portugués | lusíitáan wíinik |
| portugués (idioma) | lusíitáan t’aan |
| posada | mahan nah |
| posar | túuchul, háayal, ts’áamal |
| posible | unah, páahtal |
| posición | anik, anil |
| postema | chu’uchum |
| potro | toon tsíimin, xiibil tsíimin |
| pozo | ch’e’en |
| pozole | k’eyem, k’eyen |
| preceder | paybe, biin táanil, máan táanil |
| precio | tohol |
| presiosa | ki’ichpam |
| precioso | hats’uts, ki’ichkelem |
| precoz | peew |
| predicar | tseek |
| preferir | icht |
| pregonar | k’a’ay |
| preguntar | k’áat, k’áat chi’ |
| prematuro | ma’ chuka’an u k’iini, ma’ k’ucha’an u k’iini’ |
| premeditación | tuukul u tukla’al wáa ba’ax táanil ti’ u meenta’al |
| premiar | bo’ol |
| prenda | nook’ |
| prender | máach, cháach |
| preñada | yo’om |
| preñez | yo’om, yo’omtal |
| preparar | beet, meen |
| presagiar | tomok chi’ |
| presencia | táan, tu táan |
| presentir | kóohol |
| preservar | ta’ak |
| presidente | nohoch halach wíinik |
| presionar (físicamente) | ts’aal, peets’ |
| preso | k’ala’an |
| préstamo | páay, mahan |
| prestar | páay, mahan |
| presumir | u’uyba nohchil, u’uyba noh ba’al |
| pretender | k’aat |
| primavera | yáax k’iin |
| primer | yáax, táanil |
| primero | yáax, táanil |
| primicia | holbes |
| prima mayor | ka’ kiik |
| prima menor | ka’ íits’in (x) |
| primeras horas del día | h’atskab k’in |
| primo mayor | ka’ suku’un |
| primo menor | ka’ íits’in |
| principiar | káahal, lékel, chúunpahal, ho’op’ol |
| principio | chuun, káahal |
| pringar | wiits’ |
| prisa | séeb, sséebil, séeba’an |
| privar | luk’s, tseel |
| probar | túum |
| problema | toop |
| proclamar | a’al, ts’aa ohéetbil |
| producir | ts’aa, antal |
| profesora | kaansah |
| profesor | kaambesah |
| prófugo | may puuts’ul |
| profundo | taam |
| prohibición | weet’il |
| prohibido | weet’ |
| prohibir | weet’ |
| prójimo | láak’, éet wíinikil |
| proletario | meeyhil máak, kolnáal |
| promulgar | a’al, ts’aa ohéetbil |
| pronto | séeb, háan |
| propagar | ya’abtal, nohochtal |
| propiedad | ti’il, tia’al |
| propio | tia’al |
| prostituta | káakbach (x) |
| protector | aantah, kanan |
| proteger | kalan, kanan, baal |
| provincia | chan kaah, peten lu’um, káakab |
| provocar | kaxan ba’ate’el, kaxan k’uuxil, kéex |
| prueba | túum |
| podrir | tu’tal, tu’tah |
| pueblo | kaah |
| puerca | leech (x) |
| puerco | k’eek’en, beel (h) |
| puerta | hoonah, hool nah |
| pujar | áakam, men muuk’ |
| pulga | ch’ik |
| pulgar (dedo de la mano) | na’ k’ab |
| pulgón | pok’ol |
| pulir | haab, haabalkun |
| pulmón | sak óol, soot’ot |
| pulsera | k’aap |
| pulverizar | p’uuy, huuch’ |
| puma | koh |
| punta | ni’, xuul, p’iich |
| punzar | huup’, loom, ts’oop |
| puñado | lóoch’, óok, láap’ |
| puño | wol k’ab, tap’ k’ab |
| pupila | neek’ ich |
| puro | chamal |
| pus | puh |
| puta | káakbach (x), chek’a’an peel, choko iit (x) |
| puto | ch’upul xiib, k’uuruch, kankalas |