Español |
Maya |
pabellón | lakam |
pabellón de la oreja | le’ xikin |
pabilo | k’uuch |
paciencia | chuka’an óol, pa’at |
padecer | muk’yah |
padrastro | mahan yuum, ka’a yuum |
padre | yuum, taat, taatáa |
pagar | bo’ol |
pago | bo’ol |
página | yich hu’un, táan hu’un |
paila | nohoch yéetel kóoch kuum |
país | lu’umil |
paisaje | hunxéet’ lu’um, k’áax wáa k’aak’náab hach hats’uts |
paja | su’uk |
pájaro | ch’íich’ |
pala | ho’opob |
palabra | t’aan, t’aanil |
paladar | nab ka’an |
Palenque | Tuliha’ (lugar de aguas grandes) |
palidecer | sak pile’ental, saktal |
palido | poos |
palillo | ch’ilib |
palma | xa’an |
palma de la mano | lalah k’ab |
palmear | papax k’ab, lalah k’ab |
palmera | xa’an |
palmo | nab, nab k’ab |
palo | che’ |
palo mulato | chakah |
paloma | úukum, tsuutsuy, sakpakal |
palpitar | síit’, péek |
palta | óon |
paludismo | ke’el chokwil |
pan | waah |
pan de trigo | káastlan waah |
panadería | nah tu’ux ku meenta’al yéetel ku ko’onol waah. |
panal | pak’ kaab wáa xuux |
pantaleta | chupul eex |
pantalón | eex |
pantano | áak’al, áak’alche’, chak luuk’ |
pantera | boox bola’ay |
pantorrilla | p’ul ook, t’óon |
panza | tsuuk, nak’ |
pañal | táas iit |
paño | xéet’ nook’ tia’al u yúuchul cho’ |
papá | yuum, taat, taatáa |
papada | k’oh, k’o’och, chíin |
papaya | puut |
papel | hu’un |
papera | chuchup kaal |
par | ka’ |
par de zapatos | ts’áam |
para | tia’al |
paralizar | wa’atal, wa’akun, he’elel |
parar | wa’atal, wa’akun, he’elel |
pararse | níikil |
parecer | chíikpahal |
pared | pak’ |
pariente | láak’, láak’ tsil, éet k’i’ik’el |
parir | aalan, óolinkun |
parpadear | múumuts’ ich, p’i’ip’i’il ich |
párpado | sóol ich, paach ich |
parque | tsúuk |
parral | abanil |
parte | xet’ |
partera | aalans (x), ilah k’oha’an (x) |
partícula | p’úuy, p’úuyul, xéet’, káach |
particular | beel |
partido | buuh, xoot, teeh |
partir | buuh, xeet’, xiik, xoot, haats, teeh |
pasado mañana | ka’beh |
pasar | máan |
pasear | ximbal, máan |
paseo | xíimbal, máan |
pasión | muk’yah, ts’íibolal, óol |
paso | xáak’ab |
pastar | háalsuum |
pasto | su’uk, xíiw |
pastor | máak ku kanáantik ba’alche’o’ob |
pata | ook, mooch’, xaaw |
patear | kóochak’, háanchak’ |
patio | táankab |
patria | lu’umil kaah |
patrón | nohchil |
pava (hembra) | tuux (x) |
pavo | úulum, tso’ |
pavo de monte | kuuts |
payaso | chi’ik |
peca | eek’, yeek’ |
pecado | k’eban, si’ipil |
pecadora | k’eban (x) |
pecador | k’eban |
pecar | kuch k’eban, kuch si’ipil |
pécari | kitam |
pecho | tseem |
pechuga | tseemil ch’íich’, sak bak’, tseem |
pedazo | xóot’, xéet’, káach, kóots |
pedernal | tok’, tok’ tuunich |
pedir | k’áat |
pedo | kiis |
pedorrear | kiis |
pegar | taak’, paak’, haats’ |
peinar | xáach, xáache’b |
peine | xáache’b |
pejelagarto | ayim kay |
pelagra | tikin sóolba |
pelar | ts’íil, súus, k’oos |
pelear | ba’ate’el |
pelícano | p’onto’ |
peligroso | hach k’as |
pelirrojo | chak lóol |
pelo | tso’ots |
pelón | k’olis |
peludo | máak wáa ba’alche’ hach ya’ab u tso’otsel |
peluquería | kúuchil k’oos |
pelvis | t’eet’ |
pellejo | oot’, oot’el |
pellizcar | xe’ep’, le’ep’ |
penacho | p’oot |
penca | le’kih, le’kiiw |
pendejo | sahlu’um, meeten keep |
pene | keep, toon, birich |
penetrar | okol, okoh, máan, táats’ máan, póot máan |
pensamiento | tuukul |
pensar | tuukul |
peón | xíimbal máak, meeyhil máak (h) |
pepita | neek’ |
pepita de calabaza | tóop, sikil |
pequeño | chaan, chichaan, mehen, ts’iris |
perder | saat |
perdiz | noom |
perdonar | sa’as si’ipil, sa’asa’al si’ipil |
perdurar | xáantal |
perecer | kíimil |
peregrinar | xíinxinbal |
peregrina | máansbah (x) |
peregrino | máansbah |
perezosa | hooypel |
perezoso | ma’k’óol, jooykep |
perforar | poot, hool |
perfumar | ki’bokkin, ki’bokkun |
perfume | ki’bok, ki’bokil |
período | k’iin, k’iinil |
permanecer | p’áatal |
permanencia | p’áatal |
permitir | cha’ |
pero | kux, ba’ale’ |
perra | ch’upul peek’ |
perro | peek’, xiibil peek’ |
perseguir | áalkab paach, ch’a’ paach, tsay paach |
persona | may, wíinik |
perverso | k’ak’as máak, k’asa’an, kisin máak |
pervertir | k’askun |
pesadilla | wayak’, k’ak’as náay |
pesado | aal |
pesar | yah óol |
pesar | p’iis |
pesca | chuklantáabah |
pescado | kay |
pescar | chuuk, chuuk kay, maach |
pescozón | k’oop, wáas k’op |
pescuezo | kaal |
peso | aalil |
peso (moneda) | peso |
pestaña | máatsa’ |
pestañar | muts’ ich |
peste | k’oha’anil ku meentik u yantal báan kíimilil |
petaca | ba’as |
petaca (de huano) | bik’ix |
petate | póop |
pez | kay |
pezón | pool im |
pezuña | maay, mo’ol |
piar | ts’its’ianki |
picado | t’óoch |
picadura | chi’ibil |
picante | páap |
picar | t’óoch, chi’ |
picazón | saak’, saak’il |
pico de ave | u koh ch’íich’, u ni’ ch’íich |
picoso | páap |
pie | ook |
piedra | tuunich |
piel | oot’, oot’il |
pierna | t’óon |
pinchar | loom |
pinole | k’áah |
pintar | boon |
pintura | boon |
piña (fruta) | boob |
piña de henequen | boob |
piñata | p’úul |
piñuela | ch’am, ch’om |
piojo | uk’ |
pipián | óom sikil |
pirata | may ku yookol ich k’áak’náab |
pisar | pe’echak’, ts’a’acha’ |
piso | lu’um |
pisotear | pepe’echak’ |
pitahaya | wo’ |
pizote (animal) | chi’ik |
placer | ki’imak óolal |
planchar | hi’, yúul, taats’ |
planta | aban, che’, xíiw |
plantar | pak’, pak’al, xaab |
plantío | pak’al |
plata | sak taak’in |
plátano | ha’as |
platicar | tsikbal, t’aan |
plato | u nu’ukul tu’ux ku ts’a’abal hanal wáa he’ ba’axak tia’al haantbile’ |
playa | háal ha’, háal k’aak’náab, chi’ k’áak’náab |
Playa del Carmen | Xamanha’ (agua del norte) |
plaza | k’íiwik, chúumuk kaah |
plazo | xot k’iin |
pleito | ba’ate’il |
pliego | wuuts’, paak |
pluma | k’u’uk’um |
población | kaah, kaahtalil |
poblar | kaahkun |
pobre | óotsil |
pobreza | óotsilil |
pochote (planta) | ch’oh, pi’im |
poder | muuk’ |
poder (verbo) | páahtal |
podrido | tu’, tu’ha’an, k’aas, k’aasa’an |
podrir | tu’tal, tu’tah, book’ |
polen | u ta’anil lool ts’o’ok u k’antal |
polígama | ch’up wáa (x) |
polígamo | xiib maanal ti’, huntúul u yichamo’ob wáa yatano’ob. |
polilla | ik’el, cháabche’ |
polvear | tóos, póos |
pollo | t’aaw, chan t’eel; kuluul |
pomada | naab |
poner | ts’aa, taak |
poniente | chik’in |
ponzoña de víbora | k’i’inam |
por | tumen, tu yo’olal, yóok’lal |
por eso | le beetik |
por poco | áaynak |
por qué | ba’ax ten |
porción | ts’e’ets’ek, p’íit |
porque | tumen |
Portugal | Lusíitáan |
portugués | lusíitáan wíinik |
portugués (idioma) | lusíitáan t’aan |
posada | mahan nah |
posar | túuchul, háayal, ts’áamal |
posible | unah, páahtal |
posición | anik, anil |
postema | chu’uchum |
potro | toon tsíimin, xiibil tsíimin |
pozo | ch’e’en |
pozole | k’eyem, k’eyen |
preceder | paybe, biin táanil, máan táanil |
precio | tohol |
presiosa | ki’ichpam |
precioso | hats’uts, ki’ichkelem |
precoz | peew |
predicar | tseek |
preferir | icht |
pregonar | k’a’ay |
preguntar | k’áat, k’áat chi’ |
prematuro | ma’ chuka’an u k’iini, ma’ k’ucha’an u k’iini’ |
premeditación | tuukul u tukla’al wáa ba’ax táanil ti’ u meenta’al |
premiar | bo’ol |
prenda | nook’ |
prender | máach, cháach |
preñada | yo’om |
preñez | yo’om, yo’omtal |
preparar | beet, meen |
presagiar | tomok chi’ |
presencia | táan, tu táan |
presentir | kóohol |
preservar | ta’ak |
presidente | nohoch halach wíinik |
presionar (físicamente) | ts’aal, peets’ |
preso | k’ala’an |
préstamo | páay, mahan |
prestar | páay, mahan |
presumir | u’uyba nohchil, u’uyba noh ba’al |
pretender | k’aat |
primavera | yáax k’iin |
primer | yáax, táanil |
primero | yáax, táanil |
primicia | holbes |
prima mayor | ka’ kiik |
prima menor | ka’ íits’in (x) |
primeras horas del día | h’atskab k’in |
primo mayor | ka’ suku’un |
primo menor | ka’ íits’in |
principiar | káahal, lékel, chúunpahal, ho’op’ol |
principio | chuun, káahal |
pringar | wiits’ |
prisa | séeb, sséebil, séeba’an |
privar | luk’s, tseel |
probar | túum |
problema | toop |
proclamar | a’al, ts’aa ohéetbil |
producir | ts’aa, antal |
profesora | kaansah |
profesor | kaambesah |
prófugo | may puuts’ul |
profundo | taam |
prohibición | weet’il |
prohibido | weet’ |
prohibir | weet’ |
prójimo | láak’, éet wíinikil |
proletario | meeyhil máak, kolnáal |
promulgar | a’al, ts’aa ohéetbil |
pronto | séeb, háan |
propagar | ya’abtal, nohochtal |
propiedad | ti’il, tia’al |
propio | tia’al |
prostituta | káakbach (x) |
protector | aantah, kanan |
proteger | kalan, kanan, baal |
provincia | chan kaah, peten lu’um, káakab |
provocar | kaxan ba’ate’el, kaxan k’uuxil, kéex |
prueba | túum |
podrir | tu’tal, tu’tah |
pueblo | kaah |
puerca | leech (x) |
puerco | k’eek’en, beel (h) |
puerta | hoonah, hool nah |
pujar | áakam, men muuk’ |
pulga | ch’ik |
pulgar (dedo de la mano) | na’ k’ab |
pulgón | pok’ol |
pulir | haab, haabalkun |
pulmón | sak óol, soot’ot |
pulsera | k’aap |
pulverizar | p’uuy, huuch’ |
puma | koh |
punta | ni’, xuul, p’iich |
punzar | huup’, loom, ts’oop |
puñado | lóoch’, óok, láap’ |
puño | wol k’ab, tap’ k’ab |
pupila | neek’ ich |
puro | chamal |
pus | puh |
puta | káakbach (x), chek’a’an peel, choko iit (x) |
puto | ch’upul xiib, k’uuruch, kankalas |