aborigen |
wi’it’, maaya wíinik |
acróbata |
máak ku xíinbal yóok’ol hunt’i’in suum. |
agricultor |
kolnáal (h), kolnáal (x), meehi k’áax |
albañil |
meen pak’ (h) |
alcalde |
halach wíinik u nohchil kaah |
alfarero |
máak ku meyahtik k’at |
amigo |
amikoo |
anciano |
ch’iha’an, noxiib, biyeho |
apicultor |
máak ku meyahtik kaab. |
apicultura |
meyahil kaab, kanáanil kaab, kaláanil kaab |
aprendiz |
kaanbal (h) |
artesano |
máak ku meentik ba’alo’ob yéetel u k’ab bey xan yéetel u mehen nu’ukulo’ob. |
asesino |
máak ku kiimsah, kiimsah may |
asesor |
máak ku tsol nu’uk |
atracador |
ookol ich kaah (h) |
avicultor |
may ku meyahtik (x), kaaxo’ob (h) |
barbero |
k’oos (h) |
basurero |
u nu’ukulil u ts’a’abal sohol wáa u kúuchil tu’ux ku pu’ulul. |
bombero |
tup k’áak’ (h) |
bordador |
chuuy (h), chuuy (x) |
borracho |
kala’an |
boticario |
meen ts’aak (h), kon ts’aak (h) |
boxeador |
loox (h) |
bruja |
wáay (x) |
brujo |
wáay (h) |
bufón |
chi’ik |
caballero |
ts’uul |
cacique |
halach wíinik, tatich, batab |
campesino |
kol náak (h), kol náal (x) |
caníbal |
mak ku haantik u yéet máakil. |
capitán |
nohochil |
carnicero |
kon bak’ (h) |
carpintero |
pool che’ (h), men ba’alo’ob (h), yéetel che’ |
cazador |
ah ts’oon, máak ku bin ts’oon, p’uuh wáa chuuk. |
chac mool (gladiatorio) |
chak mo’ol |
clérigo |
k’iin (h), yuum k’iin |
comprador |
may ku maan, maan (h), maan (x) |
criado |
k’oos (h), meyhil |
curandero |
meen (h); wiinik ku ts’aak yéetel xíiw wáaa yéetel payal chi’. |
curtidor |
bon k’éewel (h), ts’aan kéewel (h) |
doctor |
ts’ats’aak, may ku ts’aak k’oha’an. |
doncella |
suuhuy, xlo’bayan, xlo’bayen, ch’úupal |
empleado |
meyah máak |
enano |
aklax, kaabal baakel |
enemigo |
ch’a’ k’uxta’an |
extranjero |
táanxel máakm táanxel kaahil, ts’ul |
fantasma |
wáay, ba’aba’al, ha’as óol |
forastero |
táanxelil |
fundador |
kahkunah |
ganadero |
yuumil wakaxo’ob |
güero |
chak lóol |
hechicero |
wáay (h), pulya’ah (h) |
herbívoro |
ba’alche’ ku haantik xíiw |
herrero |
men máaskab |
hierbatero |
meen, máak ku ts’aak yéetel xíiwo’ob. |
hojalatero |
utskinah |
huérfano |
ma’ yuum, ma’ na’ |
indígena |
máasewal, wíinik, wi’it’ |
jefe |
yuum nohoch yuum, halach wíinik, tatich, nohochil |
jornalero |
kol náahal |
líder |
halachil, poolil, ho’olil |
médico |
ts’ak máak ts’ak yah |
mendigo |
matan (h), k’áat matan |
mexicano |
wach wíinik |
modista |
chuuy (x) |
muchacha |
ch’úupaal (x), xi’ipaal |
muchacho |
paal, táankelem |
mujer |
ch’up, ko’olelm, ba’al (x) |
músico |
máak ku paax |
obrero |
meyhil |
odontólogo |
hots’ koh |
oficio |
meyah |
partera |
aalans (x), ilah k’oha’an (x) |
pastor |
máak ku kanáantik ba’alche’o’ob |
payaso |
chi’ik |
peón |
xíimbal máak, meeyhil máak (h) |
presidente |
nohoch halach wíinik |
profesor |
kaambesah |
profesora |
kaansah |
prófugo |
may puuts’ul |
prostituta |
káakbach (x) |
protector |
aantah, kanan |
reina |
ch’upul ahau, ahau (x) |
rey |
ahau |
sastre |
chuuy, chuuy nook’ |
secretaria |
ts’íib (x) |
señor |
yuum, taat, nohoch máak |
sirvienta |
meyhil (x), k’oos (x) |
sirviente |
k’oos, meyhil |
vaquero |
mayol; máak ku léeik wakax wáa tsíimin. |
vencedor |
kóonol |