Vocabulario Maya

aborigen wi’it’, maaya wíinik
acróbata máak ku xíinbal yóok’ol hunt’i’in suum.
agricultor kolnáal (h), kolnáal (x), meehi k’áax
albañil meen pak’ (h)
alcalde halach wíinik u nohchil kaah
alfarero máak ku meyahtik k’at
amigo amikoo
anciano ch’iha’an, noxiib, biyeho
apicultor máak ku meyahtik kaab.
apicultura meyahil kaab, kanáanil kaab, kaláanil kaab
aprendiz kaanbal (h)
artesano máak ku meentik ba’alo’ob yéetel u k’ab bey xan yéetel u mehen nu’ukulo’ob.
asesino máak ku kiimsah, kiimsah may
asesor máak ku tsol nu’uk
atracador ookol ich kaah (h)
avicultor may ku meyahtik (x), kaaxo’ob (h)
barbero k’oos (h)
basurero u nu’ukulil u ts’a’abal sohol wáa u kúuchil tu’ux ku pu’ulul.
bombero tup k’áak’ (h)
bordador chuuy (h), chuuy (x)
borracho kala’an
boticario meen ts’aak (h), kon ts’aak (h)
boxeador loox (h)
bruja wáay (x)
brujo wáay (h)
bufón chi’ik
caballero ts’uul
cacique halach wíinik, tatich, batab
campesino kol náak (h), kol náal (x)
caníbal mak ku haantik u yéet máakil.
capitán nohochil
carnicero kon bak’ (h)
carpintero pool che’ (h), men ba’alo’ob (h), yéetel che’
cazador ah ts’oon, máak ku bin ts’oon, p’uuh wáa chuuk.
chac mool (gladiatorio) chak mo’ol
clérigo k’iin (h), yuum k’iin
comprador may ku maan, maan (h), maan (x)
criado k’oos (h), meyhil 
curandero meen (h); wiinik ku ts’aak yéetel xíiw wáaa yéetel payal chi’.
curtidor bon k’éewel (h), ts’aan kéewel (h)
doctor ts’ats’aak, may ku ts’aak k’oha’an.
doncella suuhuy, xlo’bayan, xlo’bayen, ch’úupal
empleado meyah máak
enano aklax, kaabal baakel
enemigo ch’a’ k’uxta’an
extranjero táanxel máakm táanxel kaahil, ts’ul
fantasma wáay, ba’aba’al, ha’as óol
forastero táanxelil
fundador kahkunah
ganadero yuumil wakaxo’ob
güero chak lóol
hechicero wáay (h), pulya’ah (h)
herbívoro ba’alche’ ku haantik xíiw
herrero men máaskab
hierbatero meen, máak ku ts’aak yéetel xíiwo’ob.
hojalatero utskinah
huérfano ma’ yuum, ma’ na’
indígena máasewal, wíinik, wi’it’
jefe yuum nohoch yuum, halach wíinik, tatich, nohochil
jornalero kol náahal
líder halachil, poolil, ho’olil
médico ts’ak máak ts’ak yah
mendigo matan (h), k’áat matan
mexicano wach wíinik
modista chuuy (x)
muchacha ch’úupaal (x), xi’ipaal
muchacho paal, táankelem
mujer ch’up, ko’olelm, ba’al (x)
músico máak ku paax
obrero meyhil
odontólogo hots’ koh
oficio meyah
partera aalans (x), ilah k’oha’an (x)
pastor máak ku kanáantik ba’alche’o’ob
payaso chi’ik
peón xíimbal máak, meeyhil máak (h)
presidente nohoch halach wíinik
profesor kaambesah 
profesora kaansah
prófugo may puuts’ul
prostituta káakbach (x)
protector aantah, kanan
reina ch’upul ahau, ahau (x)
rey ahau
sastre chuuy, chuuy nook’
secretaria ts’íib (x)
señor yuum, taat, nohoch máak
sirvienta meyhil (x), k’oos (x)
sirviente k’oos, meyhil
vaquero mayol; máak ku léeik wakax wáa tsíimin.
vencedor kóonol